Sociálna práca
© 2014 SED -
Dom na polceste
Stavebná činnosť
Stolárstvo
Príbehy dvoch našich klientov uverejnené v časopise Diakonia.sk
Dom na polceste mi určil smer…..
O Stredisku Evanjelickej diakonie Dom napolceste vo Veľkom Slavkove som sa dozvedel od môjho brata, ktorý bol ubytovaný v tomto zariadení. Momentálne nie som s ním v kontakte. Mal som taktiež možnosť vidieť, ako funguje toto zariadenie, keď sme boli s detským domovom na výlete ubytovaní v mládežníckom centre vo Veľkom Slavkove. Prostredníctvom Božieho slova som spoznal Mgr. Stanislava Gurku a jeho manželku Mgr.Evu Gurkovú. Mal som niekoľko možností, kam by som šiel po dovŕšení 18. veku života a hlavne po skončení štúdia na Odbornom učilišti v Prakovciach, ale už na začiatku sa mi zapáčilo vo Veľkom Slavkove v Dome na polceste. Keď som prišiel do tohto zariadenia, nevedel som pracovať, rešpektovať ľudí, nevedel som hospodáriť s peniazmi, mal som strach z budúcnosti. V tomto zariadení som dostal možnosť vidieť, čo je to rodina, pretože v tom čase tu žila s nami rodina Gurkovcov. Našiel som si tu nových priateľov a útočisko pred všetkým zlým. Toto zariadenie mi zmenilo život v tom, aby som išiel smerom, ktorý je pre mňa ten najlepším. Naučil som sa samostatnejšie pracovať, viac chápať ľudí, byť zodpovednejší a spravodlivejší.
V súčasnosti bývam v prenajatom byte s mojimi troma kamarátmi. Mám stabilnú prácu, v ktorej pracujem už jeden rok.
Jozef Červenák
klient SED Dom na polceste vo V. Slavkove
Veľký slavkov mi dal motiváciu žiť
Pochádzam z rozvedenej rodiny, kde sa požíval alkohol. Ako dospelý som sa osamostatnil, ale časom som prišiel o prácu, tým aj o finančnú sebestačnosť, a tak
som si nemohol platiť podnájom. Presťahoval som sa do istého sociálneho zariadenia, kde bol nižší poplatok za nájom. Občas som si vypil, aj keď som vedel, že mi to moja finančná situácia nedovoľuje. To ma dostalo do kolotoča dlhov, ktoré som nevedel splácať. Keď som bol pod vplyvom alkoholu, musel som prespávať na ulici. Zoznámil som sa s človekom z evanjelického zboru v Košiciach, ktorý mi povedal o stredisku Evanjelickej diakonie Dom na polceste vo Veľkom Slavkove. Vedel, že sa tu práve uvoľňuje jedno miesto. Moju situáciu by som za posledný rok nazval tragickou, cítil som, že ju už nedokážem zvládnuť sám. Rozhodol som sa teda, že pôjdem do Veľkého Slavkova. Mnoho vecí mi tu pomohlo, napr. pracovná terapia. Je tu vždy možnosť pracovať na stavbách, prípadne zúčastňovať sa na prácach v dome (upratovanie, pomoc v kuchyni, príprava dreva). Neustála pracovná aktivita mi pomáha. Tiež mi pomohol aj fakt, že som si na stavbách mohol zarobiť ako brigádnik. Pozitívne je, že tu máme zabezpečenú stravu. V predchádzajúcom sociálnom zariadení som sa o jedlo musel starať sám, a keďže som nevedel hospodárit s financiami, často som bol hladný. Máme tu vytvorené takmer rodinné prostredie. Keďže verím v Boha, práci sa mi, že v nedelu mávam spoločné stretnutia pri Božom Slove. Niektorí chlapci, ktorí ovládajú hru na hudobných nástrojoch, nás dopresádzajú pri chválach. Aj počas pracovného týždňa ( v utorky a vo štvrtky) sa môžem zúčastniť „skupinky“ pri čítaní Biblie a vzájomnom zdieľaní. Občas prídu aj konfliktné situácie ako všade, kde je viac ľudí. Ale všetko sa dá riešiť. Vo voľnom case sa venujeme aj športu – občas si zahráme spolu futbal alebo ideme na plaváreň do neďalekého Popradu. V súčasnosti som zamestnaný v istej firme a mám pracovnú zmluvu na dva roky. Je to pre mňa skvelá motivácia do budúcnosti.
Gergely Sépeši
klient SED Dom na polceste vo V. Slavkove
Správa bola vydaná v časopise Diakonia.sk - 01-02/2011
Pôvodný článok si môžte prečitať TU.