Sociálna práca
© 2014 SED -
Dom na polceste
Stavebná činnosť
Stolárstvo
Článok o začiatkoch sociálnej práce vo Veľkom Slavkove
S. Gurka ponúka mladým ľuďom rozhovory v komunite a iný, ako konzumný spôsob života
Veľký Slavkov Potreba pomôcť človeku v núdzi alebo tomu, kto prechodne stratil smer či zmysel bytia, sa stáva čoraz zriedkavejším artiklom vo výpočte ľudských hodnôt. Práve touto činnosťou sa zaoberá Stanislav Gurka ktorý sa vo Veľkom Slavkove podujal vybudovať so svojimi priateľmi zo Spoločenstva evanjelickej mládeže (SEM) celoslovenské mládežnícke biblické centrum. Vedúci Spoločenstva evanjelickej mládeže v obci s podporou evanjelickej mládežníckej organizácie pôsobiacej v Nemecku vo Wuerttembersku už piaty rok, prevažne svojpomocne stavia objekt, ktorý bude slúžiť nielen na duchovné účely.
Už teraz u mňa okrem manželky a troch detí žijú traja muži a dve dievčatá. Spája ich pohnutý osud a my sme mali možnosť, podať im pomocnú ruku. Dievčatá pochádzajú z rodín alkoholikov. U nás dostali nielen dôstojnejšie životné podmienky, ale aj morálnu podporu, aby dokončili aspoň učňovku. No a mladí muži mali tiež pohnutú minulosť. Dnes však všetci pracujú na stavbe a voči zmene ich spôsobu života prakticky nemám výhrady, tvrdí S. Gurka, ktorého rozsiahla rodina našla svoj nový domov v prenajatej starej evanjelickej škole, ktorú si svojpomocne opravili.
Keď zomrela moja mama, prišiel som o byt. Vysťahovali ma, žil som pod schodami a mal som vážny existenčný problém. Dostal som však akési vnuknutie, z Rimavskej Soboty som sa cez Košice dostal do Veľkého Slavkova a teraz tu pracujem ako murár, zostručnil svoj pohnutý osud do dvoch viet Robo. Ja som zase zo desať rokov intenzívne pil. Momentálne už nie. Montujem tu autá a dokonca dostávam aj vreckové. Tisícku na mesiac. Došlo u mňa k zásadnému obratu, pridal sa Miro. Chlapci to nie sú zlí. Vtip je však v tom, že nie sú jediní, ktorí tu naokolí potrebujú pomôcť. Preto je mojim snom vybudovať spomenuté centrum, v ktorom budeme žiť akoby v komunite, vysvetlil nám filozofiu svojho zámeru S. Gurka. Zároveň si je však vedomý, že na plecia si môže naložiť len toľko, koľko v skutočnosti unesie. Pod svoje ochranné krídla si totiž berie len toľko osudov, koľko ich v skutočnosti aj dokáže aj ovplyvniť a usmerniť.
V obci chodí na bohoslužby približne 12 až 15 veriacich z celkového počtu 56 evanjelikov, ktorí tam žijú. Na naše nedeľné spoločenstvá ich však prichádza viac ako dvadsať. Pre miestnych ľudí je to jedna z alternatív, ako tráviť voľný čas. V Slavkove síce máme aj diskotéku a viacerí mladí sa vidia v amerických seriáloch ako sú napríklad Beverly Hills či Baywatch, ale niektorí už zistili, že každodenný život je o niečom inom, konštatoval S. Gurka a dodal, že na stretnutia chodia nielen evanjelici, ale vlastne všetci ľudia kresťanského vyznania. Pripustil, že práve katolíkom robí ekumenické ponímanie spoločenstiev isté problémy, pretože niektorí z nich majú pocit, že tu môže dôjsť ku strate náboženskej identity. Naše aktivity vôbec necielime týmto smerom. Stretnutia sú neformálne a zameriavame sa predovšetkým na definovanie životných hodnôt, definoval podstatu slavkovských rozhovorov.
Práve na stretnutia tohto druhu by malo slúžiť mládežnícke centrum, ktorého dostavbu odhadol na koniec tohto, prípadne začiatok budúceho roku. Ako zdôraznil, trojročný časový sklz oproti pôvodnému plánu dnes nie je príliš veľkým problémom, pretože výstavba čohokoľvek v súčasnosti trvá dlhšie, ako sa pôvodne predpokladalo.
Správa bola vydaná denníkom Korzár - 30.4.2001.
Pôvodný článok si môžete prečítať TU